Vládna reforma verejnej správy je nevyhnutná, sú za ňu samosprávy i podnikatelia

Autor: Podnikateľská aliancia Slovenska | 15.6.2021 o 8:00 | Karma článku: 1,00 | Prečítané:  196x

Od reformy verejnej správy na Slovensku uplynuli už takmer dve desaťročia. Ukazuje sa, že nová reforma spojená s decentralizovaním je nevyhnutná. 

Dopyt po nej prichádza nielen znútra štátu, keď sa jej dožadujú hlavne samosprávy či podnikatelia, ale Slovensko k tomu nabádajú i zahraničné skúsenosti.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uvádza, že decentralizácia môže viesť k zrýchleniu ekonomického rastu a vo všeobecnosti platí, že decentralizovanejšie štáty sú bohatšie. Slovensko dokonca podľa analýzy OECD z roku 2013 môže z decentralizácie získať najviac. Ak by sme dosiahli úroveň decentralizácie Švédska, zvýšil by sa podľa modelu OECD potenciálny produkt slovenskej ekonomiky až takmer o 10 percentuálnych bodov.

Z tohto pohľadu Slovensko zaostáva, pretože ustrnulo v stave zo začiatku storočia. Slovenská územná samospráva je podľa jej predstaviteľov zároveň podfinancovaná. V roku 2019 predstavoval podiel výdavkov územnej samosprávy 17,5 % výdavkov verejného sektora a bol hlboko pod jednoduchým priemerom štátov OECD, ktorý bol takmer 28 % (do výpočtu boli zaradené aj štáty, ktoré majú spolkové zriadenie a spolková úroveň sa považuje za samosprávu, napríklad Nemecko, Rakúsko).

Na podfinancovanie upozorňujú samosprávne inštitúcie – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) i Únia miest Slovenska (ÚMS). Samosprávy to pociťujú pri bežnej činnosti, hoci presné kvantifikovanie neexistuje. Vláda napriek prenášaniu kompetencií na samosprávy nevedie evidenciu finančných nákladov, ktoré sú spojené s ich výkonom.

Ako ďalší vážny problém sa ukazuje, že každá z 2 926 obcí bez ohľadu na veľkosť má od reformy z prelomu tisícročí rovnaké kompetencie a povinnosti. Typickým príkladom, o ktorom sa viac diskutuje v súvislosti s prípravou nového stavebného zákona, je stavebné konanie. Keďže nie všetky dediny dokážu vydávať stavebné povolenia, sú nútené spolupracovať s inými obcami a konať spoločne. Vláda prideľuje na vykonávanie tejto kompetencie peniaze podľa schematických tabuliek a v podstate nevie, koľko v skutočnosti jednotlivé obce takéto úkony stoja.  

Hoci v prípade stavebného konania nepanuje všeobecná spokojnosť, riešením nie je centralizovanie, odňatie kompetencií samosprávam a ich prenesenie na vládu, ako to navrhuje úrad podpredsedu vlády Štefana Holého, ale zanalyzovanie súčasného stavu, vrátane financovania, a prijatie modelu, ktorý umožní mestám a dedinám vykonávať túto kompetenciu zodpovedne, efektívne a na spokojnosť stavebníkov.

Čo odporúčame

Ak teda máme vláde vystaviť prvé odporúčanie, potom nech čo najskôr spraví audit vykonávania prenesených a originálnych kompetencií obcí a prehodnotí na jeho základe financovanie samospráv. Aj po prijatí budúcich reformných krokov by vláda mala pokračovať v ich meraní, transparentnom vyhodnocovaní a prijímaní podložených korekcií.

Druhým odporúčaním je, aby vláda prišla s novým modelom verejnej správy. Sama sa k nemu prihlásila v programovom vyhlásení – počíta s komplexnou  reformou. Mala by sa udiať do konania komunálnych volieb v roku 2022. Návrh koncepcie však vláda zatiaľ nezverejnila, aj keď čas horí, nie je jasné ani to, kto bude túto reformu zastrešovať, hoci v programovom vyhlásení sa stále spomína podpredseda vlády pre legislatívu. Jediným zreteľným počinom, ktorý doteraz smeruje k decentralizovaniu, je aktivita ministerstva pre regionálny rozvoj, ktoré podniká kroky na presun rozhodovacích kompetencií pri distribuovaní eurofondov z centra na regióny.

Samosprávne združenia majú vlastné predstavy o reforme. V prípade ZMOS rezonuje hlavne požiadavka, aby vláda podporovala centrá zdieľaných služieb, v ktorých by sa združovali obce. UMS presadzuje vytváranie metropolitných regiónov, je za nové prerozdelenie Slovenska. Hoci názory sú rozdielne, v oboch prípadoch ide o určitú formu vytvárania väčších samosprávnych celkov pri vykonávaní kompetencií. Naše odporučenie pre samosprávne združenia je, aby našli medzi svojimi návrhmi prienik a vystúpili voči vláde ako jeden partner s uceleným návrhom.

Rozdrobenosť samospráv sa ukazuje ako kľúčový problém a ich spájanie možno ako nástroj, cez ktorý by sa mohla spustiť ďalšia vlna decentralizovania. Vývoj vo svete na to vyslovene nabáda. OECD zaznamenáva, že v rámci decentralizácie verejnej správy je pri presune kompetencií na samosprávy trend zameriavať sa na spoluprácu obcí, metropolitné riadenie a posilňovanie regiónov. Tam, kde sa decentralizuje, sa viac ekonomicky darí.

Ďalším odporúčaním pre vládu tak je, aby sa pri reforme verejnej správy zamerala na podporu spolupráce obcí a popri udelení nových právomocí prijala schému kompetenčného rozvrstvenia podľa veľkosti obcí alebo ich združení. Pouvažovať by mohla nad finančným zvýhodňovaním obcí, ktoré sa rozhodnú spájať svoje sily.

Toto by vláde nemalo byť cudzie, pretože v nezáväznom materiáli s názvom Moderné a úspešné Slovensko, národný integrovaný reformný plán, predpokladá, že na základe novej alokácie kompetencií pre samosprávy sa určia kategórie obcí, ktoré budú vykonávať rôzne škály kompetencií. Napokon, ZMOS i ÚMS majú viacero návrhov, ako by malo vyzerať posilnenie právomoci obcí a ako by malo vyzerať odstupňovanie kompetencií.

Český model

Možno ani netreba veľa vymýšľať a stačí sa pozrieť k susedom, s ktorými sme boli desaťročia v spoločnom štáte a stále máme veľa spoločného. V Česku sú obce rozdelené do troch hlavných kategórií podľa veľkosti a významu, pričom ich kompetencie sú odstupňované. Po zrušení okresných úradov vykonáva ich pôvodné úlohy samospráva. Český spojený model s obcami s rozšírenou pôsobnosťou úspešne funguje od roku 2002. Keď ho v roku 2018 podrobne vyhodnocovali, dospeli k záveru, že na ňom v zásade netreba nič meniť a načim pri ňom zotrvať.

Výhodou českého modelu je, že pri podobnej samosprávnej rozdrobenosti, aká je na Slovensku, ostali obce zachované. To je dôležité, lebo na tomto striktne trvá ZMOS, pretože etablované obce, ako ich máme dnes, považuje za národné bohatstvo.

Reforma verejnej správy nie je samoúčelná. Jej dôsledkom by okrem iného malo byť povzbudenie regionálnych ekonomických aktivít, lebo na nich stojí štát. Podnikatelia v prieskume pre Podnikateľskú alianciu Slovenska a INEKO pred piatimi mesiacmi podporili decentralizáciu. Za presun ďalších kompetencií na samosprávy sa ich vyslovilo takmer 80 percent.  

Jozef Hajko, prvý viceprezident Podnikateľskej aliancie Slovenska

Prečítajte si tiež celú analýzu na tému „Reforma verejnej správy a potreba ďalšej decentralizácie z pohľadu podnikateľov“.

Tento blog aj analýza sú súčasťou výstupov projektu zameraného na skúmanie možností decentralizácie verejnej správy, ktorý realizuje inštitút INEKO v spolupráci s Podnikateľskou alianciou Slovenska (PAS). Projekt finančne podporila organizácia Center for International Private Enterprise (CIPE).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nevšedný príbeh, manželka mu nosí palice. Kto je Sabbatini?

Nemôžem tomu uveriť, je to úžasné, vravel slovenský golfista.

Píše Peter Zmeko

V čom sa mýlite, keď hovoríte o „výhodách“ pre očkovaných

Paušálne prijímanie rovnakých opatrení pre očkovaných a neočkovaných nie je možné.


Už ste čítali?