Keby sa Vás niekto spýtal, či vo svojom podnikaní uprednostníte dôveryhodného obchodného partnera alebo nedôveryhodného, predpokladám, že všetci by odpovedali: „Dôveryhodného“. Keby sa Vás niekto spýtal, či by ste chceli, aby Vás v podnikaní považovali za dôveryhodného partnera, s vysokou pravdepodobnosťou by všetci odpovedali: „Áno“. Odpovede neprekvapujú, veď dôveryhodnosť je jedna z kľúčových zásad, na ktorých stoja medziľudské vzťahy a kooperácia – tak osobnom, ako aj v ekonomickom živote. Aby podnikateľ získal punc dôveryhodného, nie je dôležité, že on sám seba považuje za dôveryhodného, ale rozhodujúce je to, či ho za dôveryhodného považujú jeho obchodní partneri, zamestnanci, zákazníci a iné subjekty, s ktorými prichádza do kontaktu vo svojej ekonomickej činnosti. Byť dôveryhodným obchodným partnerom znamená, že subjekt vstupuje do zmluvného vzťahu s vedomím, že všetky ním uvedené skutočnosti pred prijatím zmluvy zodpovedajú realite a po prijatí zmluvy čestne plní všetky zmluvné podmienky. Pokiaľ z nejakých dôvodov nemôže splniť k čomu sa v zmluve zaviazal, musí druhú stranu ihneď informovať o tejto skutočnosti, aby sa vedela prispôsobiť novým podmienkam. Následne ba sa mali začať rozhovory oboch partnerov o riešení vzniknutej situácie. Nikto nemôže vopred zaručiť, že pri plnení obchodných zmlúv sa nevyskytnú nepredvídateľné prekážky, ale patrí k dobrým mravom v podnikaní nezavádzať svojich partnerov. Pretože bez pravdivých informácií sa úspešne podnikať nedá. Dôveryhodnosť korení v takých univerzálnych etických princípoch ako čestnosť, férovosť a zodpovednosť. Aj keď sa o tom, často nehovorí, ale pokiaľ má trhové hospodárstvo založené na férovej konkurencii fungovať, musia sa v ekonomike tieto pravidla dodržiavať, resp. miera ich porušovania nesmie presiahnuť určitú hranicu.
Dôveryhodnosť je v slovenskom podnikateľskom prostredí vzácnym artiklom. Vedecký tím z Fakulty managementu UK uskutočnil v roku 2019 na vzorke 1295 respondentov empirický výskum o stave etiky v podnikaní v slovenskom podnikateľskom prostredí. Špecifikom tohto výskumu bola koncentrácia na zistenie stavu rešpektovania etických pravidiel samotnými podnikateľskými subjektmi. V podstate išlo o uskutočnenie etickej sebareflexie podnikania v našej krajine, výsledkom ktorej mal byť objektívny obraz o etickom či neetickom správaní sa podnikateľských subjektov voči sebe navzájom. Vedci vychádzali z premisy, že podnikateľ nie je len pasívnym prijímateľom podnikateľského prostredia, ale zároveň je aj jeho tvorcom. Na Slovensku bolo v čase konania výskumu registrovaných 567 793 podnikateľských subjektov, z toho 99,9 % malých a stredných podnikov. V našej spoločnosti je široko rozšírené negatívne hodnotenia podnikateľského prostredia zo strany podnikateľských subjektov a organizácií, ktoré ich zastupujú. Spravidla sa poukazuje na veľké množstvo regulácií zo strany štátu, nekvalitné a veľmi často meniace sa zákony, ako aj na výšku odvodov, množstvo neprehľadných vyhlášok, likvidačné pokuty a nízku vymožiteľnosť práva. Výskum ukázal, že podnikatelia sú negatívne ovplyvňovaní nielen zásahmi štátu do podnikania, ale aj dôsledkami neetického správania iných podnikateľských subjektov.
Slovenskí podnikatelia vedia o porušovaní pravidiel v podnikaní svoje. Výsledky výskumu potvrdili to, čo bolo verejným tajomstvom, že na Slovensku je neplatičstvo veľký ekonomický a etický problém, ktorý zákonodarné a štátne orgány doposiaľ nedokázali vyriešiť. Alarmujúcim je zistenie, že spomedzi 26 skúmaných neetických praktík, ktorého sa dopúšťajú samotní podnikatelia, je na 1. mieste práve neplatičstvo. Celkove až 72 % (!) respondentov uviedlo, že sa stretli (odpovede áno a skôr áno) s týmto neetickým javom. Odhliadnuc od diskusií o odbornej úrovni zákonov, ktoré regulujú podnikanie, nízka vymožiteľnosť práva ja vodou na plyn nepoctivým podnikateľským subjektom. Neplatenie faktúr má často pre mikropodniky a malé podniky likvidačný charakter. Podnikateľ, ktorý nemá na výplaty pre svojich zamestnancov a dostáva sa do platobnej neschopnosti, nenazve svojho obchodného partnera, ktorý to zapríčinil, dôveryhodným. O vysokom počte nedôveryhodných podnikateľov hovorí aj ďalší výsledok výskumu – až (65 %) respondentov uviedlo, že sa stretáva s nedržiavaním zmlúv medzi obchodnými partnermi (odpovede áno a skôr áno). Vysoká miera nerešpektovania zmlúv, a tým aj porušovania etických princípov čestnosti, spoľahlivosti a zodpovednosti v podnikaní, vedie nielen k neprehľadným ekonomickým vzťahom, ale aj k rozšírenému braniu spravodlivosti do svojich rúk a k racionalizácii neetického konania a má negatívny vplyv na celú spoločnosť. V boji o prežitie podnikateľa, ťahá etika za kratší koniec.
Podľa výsledkov výskumu, vzájomná dôvera podnikateľov voči sebe navzájom je slabým miestom podnikania na Slovensku. S neplatičstvom a nedodržiavaním zmlúv zo strany obchodných partnerov priamo súvisia ďalšie zistenia. Výskumníci študovali, do akej miery sa v slovenskom podnikateľskom prostredí udomácnilo systematické aplikovanie etických mechanizmov do organizačnej kultúry v jednotlivých podnikov. Z 10 skúmaných inštitúcií sa v celkovom hodnotení umiestnilo na 1. mieste overovanie spoľahlivosti obchodného partnera (35 %), 2. miesto patrilo etickému kódexu (33 %). Tento výsledok nie je prekvapujúci, pretože pokiaľ je v našej krajine rozšírené neplatičstvo a nedodržiavanie zmlúv, tak je pochopiteľné, že podnikateľské subjekty pociťujú voči sebe navzájom vysokú mieru nedôvery. Neplatičstvom a nedodržiavaním zmlúv sú podstatne viac zasiahnuté mikro a malé podniky. Celková dominancia overovania obchodných partnerov je svedectvom, že podniky sa vlastnými silami usilujú minimalizovať riziká pri uzatváraní obchodných dohôd. Finančné náklady spojené s touto aktivitou, by nepochybne mohli vyžiť iným zmysluplným spôsobom.
Leitmotívom výskumu bolo inšpirovať podnikateľské subjekty vnímať seba samých ako autonómne subjekty majúce priamu zodpovednosť za kvalitu podnikateľských vzťahov a uvedomenie si ich zodpovednosti voči celej spoločnosti. Podobne ako podnikatelia sú formovaní konkrétnym politickým a legislatívnym prostredím, súčasne aj oni svojim správaním tvoria prostredie, ktoré má vplyv na zamestnancova a ich rodiny, zákazníkov, spoluobčanov, spoločnosť ako takú a prírodu. Podnikanie je významnou spoločenskou inštitúciou. Čím viac etického správania bude v podnikaní, tým vyššia bude kvalita života ľudí v spoločnosti.
Podnikanie je náročná a komplexná činnosť, ktorej sa treba učiť. V našej spoločnosti sa podnikateľské vzdelávanie rozvíja pomaly. Pritom do podnikateľského prostredia vstupujú každoročne tisíce nových podnikateľských subjektov. Pretrváva mýtus, že podnikať môže každý, kto má kapitál, chce sa sebarealizovať a byť nezávislý. Súčasťou podnikateľského vzdelávania je okrem ekonomických a legislatívnych častí aj učenie sa etike a spoločenskej zodpovednosti. Každý podnikateľský subjekt by ma vedieť, prečo sú čestnosť, spoľahlivosť a zodpovednosť piliermi, na ktorých stojí podnikateľská činnosť v demokratickej spoločnosti a prečo je nevyhnutné aplikovať etiku do podnikania. V tejto súvislosti treba uviesť ďalší interesantný poznatok z vyššie zmieneného výskumu: ukázalo sa, že tie podnikateľské subjekty, ktoré boli súčasťou nejakých podnikateľských či zamestnávateľských asociácií, alebo iných profesijných združení, dosiahli lepšie výsledky v zavádzaní etiky. Úlohou profesijných organizácií je teda nielen hájiť záujmy podnikateľov – svojich členov a chrániť ich pred neodbornými zásahmi štátu do podnikania, ale aj participovať na etickej sebaregulácii podnikania. Predovšetkým poskytovaním podpory v etickom vzdelávaní a poradenstve. Takáto pomoc je nevyhnutná obzvlášť pre mikro a malé podniky, ktoré nemajú dostatok zdrojov finančných a personálnych zdrojov na ich vlastné zabezpečenie.
Ak máte záujem o etiku v podnikaní viac informácií nájdete TU.
V prípade ak máte za to, že činnosť PAS je prospešná, podporte nás príspevkom, hoc vo výške kávy v centre Bratislavy, prostredníctvom https://pas.darujme.sk/2893/ alebo na náš účet IBAN: SK 5283 3000 0000 2201 4356 91
